Kontroverzný pamätník v Dunajskej Strede na súde: Nie sme extrémisti, bránia sa siedmi obžalovaní
Prípad vybudovania pamätníka spolupatričnosti v Dunajskej Strede, ktorý je vnímaný ako kontroverzný zo strany verejnosti, sa aktuálne dostal pred Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici. Siedmi muži, ktorí tento pamätník v roku 2020 spoločne iniciovali a sprístupnili, sú obžalovaní z výroby a propagácie extrémistického materiálu, ktorý má verejne podporovať ideológiu potláčajúcu základné práva a slobody. Obžalovaní, ktorí sú známe osobnosti z Dunajskej Stredy, čelí možnému trestu odňatia slobody na štyri až osem rokov, no všetci kategoricky odmietajú vinu.
Prokurátor: Pamätník odkazuje na Horthyovské Maďarsko
Podľa vyjadrení prokurátora krajskej prokuratúry v Trnave, Martina Nociara, pamätník je považovaný za kópiu monumentu, ktorý bol prvýkrát odhalený 12. novembra 1939. Tento pôvodný pamätník organizovali zástupcovia Maďarského kráľovstva v súvislosti s okupáciou južného Slovenska a Viedenskou arbitrážou. Prokurátor sa opiera o posudky znalcov, ktorí poukazujú na vzťah medzi súčasným pamätníkom a historickými udalosťami. Dôraz položil na to, že v období Horthyovského Maďarska boli potláčané práva menšín a zavádzané autoritárske praktiky.
Dátum sprístupnenia pamätníka: Predmet diskusie
Obžalovaní obhajujú volbu dátumu 12. novembra ako náhodnú, pričom pôvodne si stanovili iný termín – 4. júna, coincidentne s výročím Trianonskej mierovej zmluvy. Kvôli pandemickým obmedzeniam sa však termín posunul. Viceprimátor Dunajskej Stredy, Attila Karaffa, vypovedal, že mestské orgány neprotestovali proti vzniku pamätníka, a potvrdil, že od jeho umiestnenia sa naň nikto oficiálne nesťažoval.
Historik o riziku napätia
Znalec a historik, Patrik Dubovský, sa vyjadril, že zmátenie historických kontextov pamätníka môže vyvolať napätie. V súvislosti s pamätníkom sa objavil aj hlas občianskeho združenia slovenskej inteligencie, ktoré vníma pamätník ako symbol relikvií z minulosti, ktoré si pripomínajú ultra-nacionalistické tendencie. Tomáš Gunčaga, člen združenia, tiež spomenul potrebu rozlišovania medzi kultúrnou identitou a politickým extrémizmom.
Obžalovaní sa bránia
Obžalovaní odôvodňujú svoje konanie ako snahu o prejavenie spolupatričnosti, pričom podotýkajú, že pamätník nemá byť chápaný ako symbol potláčajúci práva. Vonkajšie okolnosti okolo pamätníka, ako napríklad sprístupnenie maďarskej trikolóry, obhajujú tým, že nie je v ich kompetencii ovplyvňovať aktivitu iných skupín, ktoré sa okolo pamätníka pohybujú. V rámci svojej obhajoby si postavili cieľ ukázať pozitívny rozmer pamätníka.
Záver pred súdom
Celý proces prebieha na pozadí širokého spektra názorov na význam pamätníka a jeho historické konotácie, čo vyvoláva rozporuplné reakcie v slovenskej spoločnosti. Prokurátor následne potvrdil, že sa bude zaoberať vyjadreniami obžalovaných zo sociálnych sietí, ako aj požiadal o vyjadrenia odborníkov v oblasti politického extrémizmu, čo naznačuje, že diskusia okolo pamätníka bude pokračovať aj v ďalších fázach súdneho procesu.
