Slovensko ako montážna hala Európy: Realita a očakávania
Slovensko prešlo výraznými zmenami od svojho vstupu do Európskej únie, čím sa dosiahla značná zmena životnej úrovne obyvateľov. Predpokládalo sa, že krajina sa prestane spoliehať len na montážne výrobné postupy a stane sa technologickým centrom. Avšak, realita je taká, že mnohé podniky ostali naďalej zasadené do jednoduchých výrobných šablón, čo má vážne dopady na ekonomiku.
Očakávania, ktoré sa spájali s novou schémou daňových úľav pre firmy investujúce do výskumu a vývoja, sa zatiaľ nenaplnili. Analýza firmy Ayming ukázala, že tieto úľavy využíva len zanedbateľný počet podnikov. Podľa Mareka Repka, zástupcu spoločnosti, firmy sa boja zložitosti legislatívy a mnohé nemajú ani vedomosť o tejto možnosti.
V porovnaní s Českou republikou, ktorá investuje viac ako 2% HDP do výskumu, Slovensko s viac ako jedným percentom zaostáva. V dôsledku obmedzeného využívania daňových úľav je česká ekonomika odolnejšia a inovujúcejšia. Počet firiem, ktoré využili túto schému, vzrástol z 49 v roku 2015 na 503 v roku 2024, no stále ide o málo signifikantné číslo v rámci podnikateľského prostredia.
Štáty, ktoré si chcú udržať konkurencieschopnosť, musia hľadať nové prístupy, ktoré sa vyhnú neefektívnym, montážnym stratégiám. Je nevyhnutné zamerať sa na podporu inovácií, a to nielen cez legislatívne zmeny, ale aj cez vytváranie prostredia vhodného pre startupy a technológie.
Tento problém je palčivý a reformy sú nutné, ak Slovensko nechce stratiť dôležitú pozíciu v rámci EÚ. Nastať musia zásadné zmeny, inak sa index inovačnej výkonnosti len ťažko posunie k lepším číslam. Naplnenie pôvodných plánov je pre Slovensko kľúčové, a preto je potrebná široká diskusia o aktuálnych polohách a prístupe k podnikom.
