Grófka Rošková uznaná vinnou Najvyšším súdom
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhlásil verdikt, ktorým uznal bývalú poslankyňu strany Smer-SD, Ľubicu Roškovú, za vinnú z poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a subvenčného podvodu. Rošková, známa aj ako Grófka Zemplína, bola odsúdená na dvojročný trest s podmienečným odkladom a trojročnou skúšobnou dobou. Okrem toho jej bola uložená pokuta vo výške 10-tisíc eur.
Podvod s agrodotáciami
Tento prípad, ktorý sa považuje za jeden z najväčších agrodotacných škandálov na Slovensku, zahŕňal európske dotácie, ktoré mali byť využité na konkrétne poľnohospodárske činnosti. V skutočnosti však Rošková požiadala o prostriedky na pozemky, o ktoré sa nestarala, a na aktivity, ktoré nemali reálne opodstatnenie, vrátane asfaltovaného parkoviska a futbalového ihriska.
Priebehy súdneho procesu
Na súdnom pojednávaní predseda senátu zdôraznil, že Rošková ako konateľka spoločnosti Agro Porúbka mala vedomosť o podmienkach čerpania dotácií a nemohla ich použiť na iné účely. Dozorujúci prokurátor, Ladislav Masár, privítal rozhodnutie súdu, pričom poukázal na zmeny v trestnej spravodlivosti, ktoré spôsobili zníženie trestov v takýchto prípadoch.
Reakcia obhajoby
Advokát Roškovej, Ondrej Urban, reagoval na verdikt s tým, že sa chystajú zvážiť podanie dovolania. Argumentoval, že niektoré dotácie, za ktoré bola Rošková odsúdená, požiadal jej predchodca, nie ona sama, a s obhajobou podali aj tvrdenia o omyle pri žiadostiach.
Ako súvisí tento prípad s vládnymi novelami?
Roškovej obhajoba sa odvolávala na nedávne vládne novely trestných kódexov, ktoré znížili tresty za ekonomickú trestnú činnosť. Rošková tvrdila, že nový zákon bol pre ňu priaznivejší, pretože jej skutok už nemusel byť kvalifikovaný ako trestný čin veľkého rozsahu.
Záver
Obvinenia a verdikt Najvyššieho súdu sú odrazom hlbokého napätia v slovenskej politike a agrosystéme, kde dotácie čelili podvodom a zneužívaniu. Prípad Roškovej vyústil do otázok ohľadom zodpovednosti a transparentnosti v oblasti čerpania agrodotácií a ukazuje potrebu prísnejších kontrolných mechanizmov.
