Pellegriniho správa o republike: Pochvala pre Hlas, ticho pri ruských kamerách
Prezident Peter Pellegrini predniesol druhú správu o stave republiky. Jeho vystúpenie trvalo 49 minút, zatiaľ čo pred rokom to bolo 38 minút. Základným rámcom príhovoru bola krajina, ktorá potrebuje zmierenie. Prezident hovoril o výzvach na opatrenia proti zdražovaniu pohonných látok, o vode ako strategickej surovine a kritizoval opozíciu za údajný dôraz na krátke stranícke ciele pred diskusiou o strategických víziách.
„Na povrchu sa prezident snažil urobiť vyváženú správu a rozdávať rany na obidve strany. Keď si to však rozoberieme hlbšie, vládna koalícia z toho skrátka vyšla o čosi lepšie,“ hodnotí šéf domácej politiky Martin Sliz.
Zmierenie v rozpoltenej spoločnosti
Prezident vystihol reálny stav Slovenska. Rozdelenie spoločnosti je citeľné v rodinných diskusiách, v nezahojených ranách z pandémie covidu, v témach utečencov aj v politickom zápase medzi opozíciou a koalíciou. Prezident poukázal na neúctu k ľuďom a na kontrast medzi tým, čo od politikov žiadajú občania, a tým, aké témy im politici ponúkajú.
Podľa Sliza sa na tomto kontraste podieľajú aj politici. Koalícia podľa neho zámerne rámuje diskusiu tak, aby sa nehovorilo o nepríjemných témach, ako je stav verejných financií. Namiesto toho sa vyťahujú ľudskoprávne otázky a zástupné témy.
Pochvala pre vládu a rozrieďovanie kritiky
Prejav bol vystavaný tak, aby pôsobil vyvážene. Pri detailnejšom pohľade bol však prezident voči vláde zhovievavejší než voči opozícii. Osobitne to platí pre ministrov strany Hlas, ktorej je čestným predsedom.
Keď prezident kritizoval vládu, takmer vždy pridal niečo, čím kritiku rozriedil. Pri téme konsolidácie začal vysvetľovať, ako sa verejné financie rozbili za predchádzajúcich vlád. Jediné konkrétne meno, ktoré spomenul, bol úradnícky premiér Ľudovít Ódor.
V prejave zaznelo viacero bodov vyzdvihujúcich agendu konkrétnych rezortov. Prezident ocenil školskú reformu Tomáša Druckera, zachovanie 13. dôchodkov a minimálnej mzdy Erika Tomáša, systém energopomoci Denisy Sakovej aj zaistenie bezpečných hraníc pod vedením Matúša Šutaja Eštoka. Vyzdvihol tak agendu najmenej piatich kľúčových ľudí z Hlasu, hoci ich priamo nemenoval.
Zvyšovanie platov politikov a blokovanie parlamentu
Najsilnejšou časťou príhovoru bola kritika, pri ktorej prezident nešiel cez žiadne okluky. Priamo vyhlásil, že je darmo hovoriť ľuďom o šetrení, ak si politici sami zvyšujú platy. Nekompromisne skritizoval aj pomery v parlamente. Označil za neprípustné, aby sa neustále presúvali neprerokované body schôdzí alebo odsúvali schôdze o odvolávaní ministrov.
Odsúvanie odvolávania ministrov koalíciou trvalo v niektorých prípadoch aj vyše roka. Ústavné právo opozície zvolať mimoriadnu schôdzu má byť naplnené do siedmich dní. Vládna koalícia však návrhy na odvolanie ministrov odkladala celé mesiace a napokon ich zgrupla do jednej schôdze.
Mlčanie pri ruských kamerách a hybridných hrozbách
Prezident otvoril tému kybernetickej bezpečnosti, no nevyužil príležitosť pomenovať hrozbu zo strany Ruska. Slovensko sa nachádza v hybridnej vojne, ktorej súčasťou sú kybernetické útoky na infraštruktúru. Nedávno tu bola kauza s ruskými kamerami dovezenými cez Cyprus, pri ktorých Národný bezpečnostný úrad potvrdil ruskú provenienciu aj únik dát. Nezaznelo ani slovo o bombových hrozbách na školách.
Pri téme vojny na Ukrajine sa prezident zhodol s rétorikou premiéra Roberta Fica. Potvrdil tak svoju predvolebnú líniu, keď opakoval, že konflikt nemá vojenské riešenie a musí sa vyriešiť za rokovacím stolom. Priamo voči Ukrajincom sa neobrátil, no vyzval na toleranciu voči komukoľvek, kto prišiel na Slovensko legálne.
Ostrá kritika opozície a chýbajúca sebareflexia
Opozícia sa v správe našla vo výrazne kritickejšej polohe. Prezident jej vyčítal, že obetuje strategické záujmy štátu pre krátkodobé politické ciele, a odmietol jej prístup nekomunikovať s touto vládou. Hovoril aj o tom, že diskusia sa zvrhla na „vojnu štipľavých statusov“.
Je prekvapujúce, že takéto slová zaznievajú od človeka, ktorý sa osobne podieľal na vytvorení tejto koalície aj na atmosfére tvrdej konfrontácie. Zásadné kroky, ako rušenie NAKA, Špeciálnej prokuratúry, preformátovanie RTVS či bleskové novely Trestného zákona, robila vládna väčšina bez akejkoľvek reálnej diskusie.
Záverečný verdikt
Druhá správa Petra Pellegriniho o stave republiky sa dá zhrnúť ako vyváženosť na povrchu, no zhovievavosť k vláde v hĺbke. Prezident sa snažil pôsobiť tak, že meria rovnakým dielom každému, no pri detailnejšej analýze z toho vládna koalícia vyšla o čosi lepšie.
