Natália Blahová: Ľudia zomrú skôr, než sa dostanú k pomoci, na ktorú majú nárok
Ministerstvo práce a sociálnych vecí sľubovalo, že nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý začal platiť minulý rok, zjednoduší prístup k pomoci pre ľudí so zdravotným postihnutím, dlhodobo chorých či rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Mnohí z nich však namiesto toho narazili na dlhé čakacie lehoty, neprehľadnosť a zamietavé stanoviská.
Problémy konštatovala aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím – systém podľa nej neposkytuje dostatočné záruky, že ľudia budú mať v porovnateľných prípadoch zabezpečený rovný prístup k podpore potrebnej na nezávislý život a začlenenie do spoločnosti. Hovorí aj o prípadoch dobrej praxe, no ciele reformy sa podľa nej nenapĺňajú v celom rozsahu.
Ministerstvo pod vedením Erika Tomáša hovorí o detských chorobách systému a jednotlivých zlyhaniach, kritici však vidia hlbší problém. „Až 1 611 ľudí sa svojho posudku nedožilo. Svoje posledné dni museli tráviť tým, že sa hádali s úradmi a dokazovali, že sú naozaj chorí,“ reaguje Natália Blahová.
O tom, čo sa na pôvodnom dobrom nápade pokazilo, ako ho opraviť a v čom sociálny systém v pomoci sociálne odkázaným zlyháva, hovorí bývalá poslankyňa parlamentu, aktivistka a členka strany Demokrati Natália Blahová.
Integrovaný posudok mal byť rýchlejší a efektívnejší než posudky, ktoré ľudia dostávali predtým, pretože v sebe zahŕňal lekársky aj sociálny posudok. Mal z toho vzísť celkový záver o tom, čo človek v skutočnosti potrebuje – či je to auto, opatrovateľ, osobný asistent, schodolez alebo stacionár, kde by sa oňho odborne postarali.
Podľa Blahovej je základná myšlienka reformy výborná, no pokazilo sa všetko. „Čakanie človeku neskráti, ale predĺži. Posudok neskvalitní, ale znekvalitní. Človek sa v ňom nevyzná lepšie, ale horšie. Pomoc neprichádza rýchlejšie, naopak sa odďaľuje a človek upadá do katastrofálnych situácií, biedy a zúfalstva,“ hovorí.
Blahová upozorňuje, že život sa často otočí v priebehu hodín či minút a integrovaný posudok napokon bude potrebovať každý. „Väčšina z nás má rodičov, tí starnú a budú potrebovať našu pomoc. Prípadne to môže byť matka, ktorej sa narodilo dieťa s postihnutím,“ vysvetľuje.
Ozývajú sa jej desiatky až stovky prípadov. Píše o pani, ktorá sa starala o otca po ťažkom ochorení. Dala výpoveď v práci, čakala na posúdenie tak dlho, že siahla na dno úspor. Jej 20-ročný syn navyše dostal rakovinu. Po trištvrte roku odišla pracovať ako opatrovateľka do Rakúska a syn sa počas práceneschopnosti stará o ležiaceho starého otca.
Komisárka pre osoby so zdravotným znevýhodnením Zuzana Stavrovská podľa Blahovej upozornila, že pri posudzovaní nemožno vychádzať iba z toho, ako sa človek prispôsobil obmedzeniam, ale aj z toho, čo by mohol robiť. „Myslíme si, že človek asistenciu nepotrebuje, lebo nikam nechodí, no on by bol chodil, keby tú asistenciu mal,“ hovorí Blahová.
Hlavným výsledkom prieskumu komisárky je, že ciele reformy sa nenapĺňajú. Systém neposkytuje ľuďom záruky spravodlivého a rovnakého posúdenia. „Je tam nejednotnosť, metodická rozháranosť a systém bol spustený bez prípravy,“ tvrdí.
Minister Erik Tomáš kritiku odmieta a hovorí o jednotlivých zlyhaniach. Blahová jeho čísla spochybňuje. „Pán minister šermoval dobrozdaniami o pochvalách za posudky. Ja mu môžem doniesť to, čo ľudia prefocujú mne. Dovolím si povedať, že jeho čísla nie sú pravdivé,“ reaguje.
Ľudia, ktorí čakajú na posudok, sú podľa nej v absolútnom vzduchoprázdne. Ak sa človek odvolá, celý proces môže trvať šesť mesiacov. „Predstavte si, že ste rodič samoživiteľ, ste doma s dieťaťom so zdravotným postihnutím, nemôžete od neho odísť do práce a nedostávate žiadnu dávku,“ hovorí.
Mnohí sa boja odvolať, lebo im môžu vziať aj to, čo pôvodne mali. Týka sa to napríklad detí s autizmom, ľudí s mentálnym postihnutím, demenciou alebo psychiatrickými ochoreniami. Po neúspešnom odvolaní je jedinou šancou súd so štátom. „Takmer nikto sa do toho nechce púšťať. Už mám vypracovaný vzorový návrh na súd, ktorý ľudia môžu použiť,“ dodáva Blahová.
Ministerstvo podľa nej nemá dostatočne stabilizovaných odborníkov. „Kvapky do mora, ktorými minister personálne posilňuje podporu okolo posudku, nestačia. V týchto povolaniach je nekvalita, fluktuácia a sú zle zaplatené,“ uzatvára.
