Protestný hlas v ruských voľbách: taktika, bojkot alebo prázdny lístok?
Po vyradení federálnej kandidátky Jabloka nezostala na ruskej politickej scéne žiadna strana, ktorá by otvorene vystupovala proti vojne na Ukrajine. Opozičné sily sa preto pred voľbami do Štátnej dumy nezhodli na tom, ako vyjadriť nesúhlas s politikou Kremľa.
Jedna skupina odporúčala hlasovať za ktorúkoľvek stranu okrem Jednotného Ruska, iná chcela hlasovací lístok zneplatniť a ďalšia vyzývala na bojkot volieb.
Dve tváre opozície
Julija Navaľná, vdova po opozičnom lídrovi Alexejovi Navaľnom, spolu s Fondom boja proti korupcii pôvodne podporovali stranu Jabloko. Po vyradení kandidátky Jabloka 10. augusta však spolu s tímom opozičníka Maxima Kaca odporučili v jednomandátových obvodoch postupovať podľa stratégie takzvaného Chytrého hlasovania.
Pri straníckych kandidátkach vyzvali hlasovať za ktorúkoľvek stranu okrem Jednotného Ruska. „To neznamená, že ich podporujete. Je to jednoducho protestný spôsob hlasovania. Spôsob, ako odobrať hlasy Jednotnému Rusku,“ cituje Navaľnú web Meduza.
Ak volič na straníckej kandidátke namiesto Jednotného Ruska označí komunistickú stranu, ultranacionalistickú LDPR či inú parlamentnú stranu, hlasuje za takzvanú systémovú opozíciu – strany, ktoré pôsobia v rámci existujúceho systému a nespochybňujú samotný systém moci.
Jabloko naopak odporúčalo v jednomandátových obvodoch podporiť svojich kandidátov tam, kde ešte zostali na kandidátke. Ak tam už žiadny kandidát Jabloka nezostal, voliči podľa odporúčania nemajú podporiť žiadneho kandidáta iných strán.
Bojkot verzus účasť
Časť ruskej opozície presadzuje úplný bojkot volieb. Forum slobodného Ruska tvrdí, že účasť by pomáhala vytvárať zdanie politickej súťaže a legitimizovať systém. Na opačnej strane stoja tí, ktorí tvrdia, že práve neúčasť môže byť pre úrady výhodná.
Politológovia a opoziční politici upozorňujú, že ak k urnám neprídu voliči nespokojní s vládou, ich hlasy jednoducho budú chýbať vo výsledku. Novinár Dmitrij Kolezev tvrdí, že pre úrady môže byť výhodné, ak na voľby príde čo najmenej voličov proti Jednotnému Rusku.
Podľa politologičky Jekateriny Šulmanovej sa na voľby v dnešnom Rusku dá pozerať ako na test miery lojality k moci. Dôležité je najmä to, koľko hlasov dostane Jednotné Rusko.
Čo môže protestný hlas zmeniť?
Ruskí voliči už približne 20 rokov nemajú na hlasovacom lístku možnosť označiť voľbu „proti všetkým“. Príslušnú kolónku odstránili v lete 2006. Od roku 2007 navyše v Rusku neplatí minimálna hranica účasti, od ktorej by boli voľby platné.
Pri hlasovaní za inú stranu na federálnej kandidátke rozhoduje volebný systém. Do rozdeľovania 225 mandátov z pomerného systému vstupujú iba strany, ktoré prekročia päťpercentnú hranicu. Hlas pre stranu, ktorá sa pod túto hranicu nedostane, nemá vplyv na rozdelenie týchto mandátov.
V jednomandátových obvodoch mandát získava kandidát s najvyšším počtom hlasov. Ak sa hlasy voličov nespokojných s Jednotným Ruskom rozdelia medzi viacerých kandidátov, môže to znížiť ich spoločný účinok.
Neplatné hlasovacie lístky sa do rozdelenia mandátov nezapočítavajú, ale ich počet sa eviduje oddelene. Pri voľbách do Štátnej dumy bolo neplatných 1,57 percenta hlasov v roku 2011, 1,87 percenta v roku 2016 a 2,08 percenta v roku 2021.
Pochybnosti o spoľahlivosti výsledkov
Pri voľbách do Štátnej dumy v roku 2021 analyzovala Meduza spolu s nezávislými pozorovateľmi záznamy z 3 505 volebných miestností. Na skúmaných miestach oficiálne údaje uvádzali približne 3,2 milióna hlasujúcich, zatiaľ čo videozáznamy zachytili o niečo viac ako dva milióny voličov. Ide o odhad založený na vybranej vzorke, nie o presne zistený počet zmanipulovaných hlasov.
V Moskve viacerí kandidáti podporovaní Chytrým hlasovaním viedli po spočítaní hlasov odovzdaných osobne. Po pripočítaní elektronických hlasov však o svoj náskok prišli. Kritici elektronického hlasovania výsledky spochybňovali.
Protestný hlas tak v ruskom systéme naráža na ďalšie obmedzenie: nestačí, že volič svoj nesúhlas vyjadrí. Aby mal jeho hlas praktický alebo štatistický význam, musí sa jeho voľba prejaviť aj v oficiálnom výsledku.
