Čo musí Robert Fico urobiť, aby sa vyhol nepredstaviteľnému scenáru
Premiér musí všetku svoju pozornosť sústrediť na rozpočet. Zaistiť si podporu autonómneho Tomáša Tarabu je tá najmenšia starosť. Viac by ho mal trápiť Ústavný súd. Keď sa problém nevyrieši hneď, kým sa ešte dá zvládnuť, zvyčajne prerastie cez hlavu.
Výmena ministra životného prostredia Tomáša Tarabu sa zmenila na telenovelu. Za dva týždne čakania sa môže stať čokoľvek. Robert Fico za ním pred týždňom žialil, niektorí komentátori tvrdia, že Taraba spĺňa Ficovu predstavu o nástupcovi. Minister označil Filipa Kuffu za „závadovú osobu“ a Kuffa tvrdí, že ho premiér od funkcie odhováral.
Problém pre Danka, nie pre Fica
Taraba zvyšuje svoju politickú cenu. Ako autonómny poslanec môže narobiť koalícii problémy, no svoju autonómiu si zrejme nechá na zákony SNS a Rudolfa Huliaka. Na kľúčové priority Smeru nesiahne.
Premiér bude jeho hlas potrebovať na rozpočet. Ak Fico nerezignoval na domácu politiku, buď má podporu zaistenú, alebo si ju zaistí do 30. septembra, keď má prezident Peter Pellegrini Tarabu odvolať. Neočakávame krajné riešenia, ako spájanie hlasovania o rozpočte a o dôvere vlády.
Ani premiér nechce riskovať
Nestabilné parlamentné počty môžu byť pri rozpočte Ficovým najmenším problémom. Ak by rozpočet neprešiel, rovnalo by sa to vyhláseniu nedôvery vláde. Nie je isté, či Taraba a spol. budú môcť zdvihnúť ruky za návrh vlády. Vyrovnaný rozpočet je formalita predpísaná ústavným zákonom.
Ak vláda predloží deficitný rozpočet a opozícia ho napadne, dôležité bude, aby ho Ústavný súd neškrtol a neuvrhol krajinu do rozpočtového provizória. Najrozumnejšie by bolo, aby sa vláda obrátila na Ústavný súd s žiadosťou o výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Vládny vlk sýty, ústavná ovca celá
Ústavný súd by tým sňal z vlády politickú zodpovednosť za predloženie nereálneho rozpočtu. Sudcovia v minulosti uviedli, že si uvedomujú riziko „judicializácie rozhodovania o ekonomických a politických otázkach“ a nemôžu posudzovať „reálnosť ekonomických aspektov štátneho rozpočtu“. Veríme, že by poslancom vytvorili priestor na schválenie deficitného rozpočtu.
Neriešiteľný Ficov problém
Tretí problém súvisí s rozpočtom – transakčná daň. Raz bola nezrušiteľná, potom premiér nariadil jej zrušenie, teraz sa rušiť nebude, lebo výpadok príjmov nemajú čím vykryť. Daň z finančných transakcií je symbolom toho, že vláde je všetko jedno.
Koalícia nedokáže zladiť svoj vnútorný rozpad, neschopnosť riadiť fiškálnu politiku, potrebu konsolidovať a požiadavky predvolebného roka. Ako poznamenal emeritný predseda Ústavného súdu Ján Mazák, bez právneho štátu nie je ani ekonomický rast, lebo je nevyhnutne potrebná predvídateľnosť a právna istota.
Právny štát koalícia oslabuje, spochybňuje alebo ignoruje zámerne, programovo a úspešne. Ficove tri problémy sú len dôsledkom problému, ktorý riešiť nedokáže: toho, že táto koalícia vôbec vznikla a stále funguje aspoň tak, aby sa mohla tváriť, že riadi štát.
