Brusel zrýchľuje rozširovanie EÚ a pripravuje mechanizmy proti maďarskému scenáru
Európska únia zrýchľuje proces rozširovania pod tlakom Ruska, Číny a obchodnej politiky Spojených štátov. Európski lídri si uvedomujú, že ak Únia nezačne konať proaktívne a nerozšíri zónu svojho vplyvu, jej rivali ju môžu vytlačiť na vedľajšiu koľaj.
Prístupový proces doposiaľ pripomínal čakáreň bez záruk. Podľa vysokopostavených predstaviteľov Európskej komisie Brusel finalizuje cielené harmonogramy pre Čiernu Horu, Ukrajinu, Moldavsko a Albánsko. Kandidátom sa po prvý raz presne načrtne, kedy a za akých podmienok formálne uzavrú kľúčové reformné bloky, takzvané vyjednávacie klastre.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá osobne navštevuje Balkán, avizovala tento prístup už vo svojej správe o stave Únie. Zoznam krajín zostane prísne selektívny. Tie, ktoré v reformách zaostávajú alebo bojujú s vnútornou politickou nestabilitou, ako Kosovo, Severné Macedónsko či Bosna a Hercegovina, si na podobné výsady budú musieť počkať. Úplne mimo hry sa ocitli Gruzínsko, Turecko a Srbsko pre obavy z úpadku demokracie a právneho štátu.
Lídri členských štátov, najmä z Francúzska, Nemecka či Holandska, sú pri predstave prijímania nových krajín opatrní. Dôvodom je dlhoročná frustrácia z krokov maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý opakovane využíval právo veta na blokovanie sankcií voči Rusku či finančnej pomoci Ukrajine.
Nová eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kos je v tomto smere nekompromisná. Uviedla, že ak nový členský štát bude dodržiavať pravidlá, nič sa nestane, no ak ich poruší, poistky budú tvrdo hrýzť. Tieto záchranné brzdy môžu zahŕňať prechodné obdobia, počas ktorých nováčikovia nezískajú okamžite všetky členské práva vrátane práva veta.
Pokusným králikom nového prístupu bude Čierna Hora, ktorá má reálnu šancu stať sa prvým novým členom od vstupu Chorvátska v roku 2013. Podľa Kosovej práve prístupová zmluva zadefinuje model, ako zabezpečiť poslušnosť nováčikov aj päť, desať či pätnásť rokov po vstupe. Čiernohorský premiér Milojko Spajić avizoval, že jeho krajina sa prísnym mechanizmom brániť nebude, ak budú pravidlá hry jasné a predvídateľné.
EÚ zároveň navrhuje stratégiu postupného začleňovania, pri ktorej by krajiny získavali prístup k ekonomickým benefitom či spoločným európskym projektom ako odmenu za čiastkové reformy. Myšlienku fázovanej integrácie podporujú nemecký kancelár Friedrich Merz či francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Tieto zmeny budú hlavnou témou blížiaceho sa dvojdňového októbrového samitu lídrov EÚ. Podľa návrhu programu sa hlavy štátov zamerajú nielen na rozširovanie a s ním spojené vnútorné reformy, ale čakajú ich aj rokovania o novom dlhodobom rozpočte vo výške dvoch biliónov eur, riešenie migrácie a budovanie európskej obrannej pripravenosti.
V ére nového amerického izolacionizmu sa Brusel obracia aj ku Kanade. Keďže Donald Trump uvalil na svojho severného suseda nové clá, kanadský premiér Mark Carney hľadá záchranu v Európe. Predsedníčka Komisie von der Leyenová navrhla udeliť Kanade štatút prvého pridruženého člena EÚ. Predseda Európskej rady António Costa tento krok obhajuje snahou o čo najužšiu spoluprácu v oblasti obrany, umelej inteligencie a ochrany demokracie. Októbrový samit v Montreale má položiť pre toto spojenectvo základy.
Napriek snahe Bruselu predať členstvo v EÚ ako veľké lákadlo, Island v nedávnom referende návrat k prístupovým rokovaniam tesne, ale jasne odmietol. Pre Island, ktorý je zakladajúcim členom NATO a užíva si ekonomické výhody členstva v Európskom hospodárskom priestore, vzdanie sa suverenity a kontroly nad lukratívnymi rybolovnými vodami nebolo dostatočným lákadlom.
Islandské nie pripomína, že Únia nemôže svoju atraktivitu brať ako samozrejmosť. Ak chce prežiť a prosperovať, musí dokázať, že jej nový prístup k rozširovaniu – kombinácia ekonomických výhod a nekompromisných pravidiel – bude fungovať aj v praxi.
