Rodina z Bratislavy sa usadila v Malajzii: Chýbajú tu chodníky, no majú špičkové školy aj zdravotníctvo
Daniela Micová a Peter Strnisko z Bratislavy zbalili svoj život do ruksakov, predali dom a po rokoch na cestách sa usadili v Malajzii. Cestovali sólo, vo dvojici aj s malým synom Samuelom, kým nezapustili korene na tropickom ostrove Penang.
Pri rozhodovaní prevážili kritériá, ktoré sú kľúčové pre každého rodiča: kvalitné školy a špičkové zdravotníctvo. „Malajzia má kvalitné medzinárodné školy s úplne iným edukačným systémom, než aký poznáme my. Samko tu chodí do školy a už po prvých dňoch povedal, že by ju nevymenil za školu na Slovensku,“ hovoria rodičia.
Obaja predtým pracovali v korporáte, kde sa aj spoznali. Dnes majú klientov, ktorým zabezpečujú vývoj a prevádzku IT systémov na mieru, ako aj marketing. Zároveň sa venujú vlastnému projektu cestovnej agentúry.
Samuel má dnes desať rokov a cestovanie si naplno užíva. „Dostáva od nás cestovateľské úlohy, aby vedel, že cestovanie si vyžaduje okrem zábavy aj veľa plánovania a zručností,“ vysvetľujú rodičia. Keď bol menší, lety, jazdy taxíkom alebo trajektom boli občas náročné.
„Cestovať s veľkým 10-ročným chalanom je už ako cestovať bez dieťaťa. Je to skôr cestovanie s parťákom, ktorý vďaka dlhoročnej praxi vie, čo má robiť a čo ho čaká,“ dodávajú.
Škola, kde sa deti učia hrou
Od začiatku bolo rodičom jasné, že domáce vzdelávanie pre nich nepripadá do úvahy. Samuel bol vždy najšťastnejší v spoločnosti iných detí. Preto ho dali do škôlky na Bali, kde strávili niekoľko mesiacov ešte na sklonku pandémie.
„Už len ranný príchod detí do škôlky je úplne iný. Nie je taký dramatický a agresívny, ako sme to zažili na Slovensku. Deti nemajú pocit, že sú v nejakom zariadení. Hneď ako prídu, vítajú ich učiteľky s úsmevom rovno pred vchodom,“ opisujú rodičia.
Vzdelávanie prebieha formou hier a súťaží. „Pamätáme si, ako sme sa spýtali Samuela, keď nastúpil do školy v Malajzii, čo sa tam učia. Jeho odpoveď znela: ‚My sa neučíme, my sa hráme.‘“
Deti sa učia prostredníctvom projektov, diskutujú a vyjadrujú svoje postoje. Samuel po troch rokoch patrí medzi najlepších žiakov v ročníku a v medzinárodných testoch dosahuje výborné výsledky.
Zdravotníctvo na inej úrovni
Malajzia je známa prvotriednym vybavením nemocníc a kvalitnými zákrokmi, ktoré tu stoja menej ako na Slovensku. Nemocnice využívajú najmodernejšie prístroje vrátane robotiky pri chirurgických zákrokoch a pokročilej diagnostike.
„Môžete tu absolvovať prehliadku, pri ktorej vám nielen zistia vysoký cholesterol, ale kompletne vám zoskenujú celé telo a urobia rozbor krvi na osem strán formátu A4. Taktiež si môžete dať urobiť testy na všetky typy rakoviny. Nečaká sa tu na špecialistov, ani na magnetickú rezonanciu či CT,“ hovoria.
Lekár vás nepošle domov s liekmi bez toho, aby vám ešte v ten deň nedal urobiť všetky potrebné vyšetrenia. Každá nemocnica má k dispozícii vlastné diagnostické prístroje.
Život na Penangu
Rodina sa usadila v časti Malajzie, pre ktorú je špecifický mix rôznych národností, vierovyznaní a kultúr. Ľudia sú tu k sebe tolerantní a navzájom sa rešpektujú. Život tu plynie oveľa pomalšie a nikto sa nikam nenaháňa.
Na čo si doteraz nezvykli? „Bielizeň tu schne aj dva dni, keďže vlhkosť vzduchu je veľmi vysoká. Naša tráviaca sústava si zrejme nikdy nezvykne ani na extrémne štipľavé jedlo. Na mnohých miestach tiež chýbajú chodníky, takže si nemôžete len tak vybehnúť na prechádzku. Je tu šialená premávka – úzke cesty, na ktorých šoféri nedodržiavajú pravidlá a pred kapotu sa vám hocikedy len tak vtlačí motorka.“
Medzi najväčšie plusy patrí stabilné teplé počasie po celý rok, lepšia rovnováha medzi prácou a súkromím a nižšie životné náklady. Medzinárodná škola tu stojí mesačne okolo 650 eur a nájomné za 4-izbový byt so službami a parkovaním vyjde rovnako na 650 eur. Obed v reštaurácii stojí 2 až 3 eurá na osobu.
„Do školy to máme pešo 10 minút a Samuel má navyše krúžky priamo tam. Máme k dispozícii bazény, posilňovňu a saunu,“ dodávajú.
Trek k Annapurne
Jedno veľké dobrodružstvo podnikli nedávno – trek k Annapurne v Himalájach. „Himaláje chcel zažiť hlavne kvôli horám a snehu, ktoré nám zo Slovenska chýbajú úplne najviac,“ hovoria.
Celý trek bol napriek veľmi náročnému terénu príjemný. „Až 90 % trasy tvoril strmý terén a schody. S rednúcim vzduchom bolo šliapanie obrovskou výzvou.“
Najväčším prekvapením bol Samuel. „V dedinkách ho domáci mnohokrát zastavili, prišli mu podať ruku a prehodili s ním pár slov. Z celej rodiny bol najvytrvalejší a ani raz nefrflal, že nevládze.“
Domov je tam, kde sme spolu
„Náš domov je teraz viac v Malajzii ako na Slovensku. Pre Samuela je domovom už Malajzia – má tu svoju školu, kamarátov a mimoškolské aktivity. My ako rodičia sme tu hlavne kvôli nemu,“ uzatvárajú.
„Nemali by sme však problém žiť dlhodobo aj v inej krajine, čiže domovom je pre nás miesto, kde sme spolu. Tam, kde máme všetci to, čo k životu najviac potrebujeme.“
