Blanár rokuje v Moskve, spojenci sú šokovaní
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár cestuje do Moskvy bez európskeho poverenia. Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky to hodnotí tak, že tým Slovensko pomáha kremeľským záujmom a posilňuje ruský vplyv. Pre spojencov v EÚ a NATO je to podľa neho jasný signál, že sa na Slovensko v časoch najväčšej krízy nedá spoľahnúť.
Cesta šéfa slovenskej diplomacie prichádza v čase, keď sa na obzore črtá trojstranné rokovanie Moskva – Washington – Kyjev. Volodymyr Zelenskyj deklaruje, že jeho strana je na rokovania pripravená a vie si predstaviť zamrazenie frontovej línie v súčasnom stave, no len ako prvý krok k prímeriu. Donbasu sa vzdať nehodlá.
Witkoffove slová o „súcitnom“ Putinovi
Havlíček reagoval aj na vyhlásenie amerického vyjednávača Stevea Witkoffa, ktorý po stretnutí s Vladimirom Putinom v Kremli označil ruského prezidenta za „súcitného“. Podľa Havlíčka išlo o reakciu na prepustenie 74-ročného Američana z ruského väzenia, no v kontexte pokračujúcich útokov na ukrajinské mestá je takýto výrok absolútne nevhodný. Witkoffove slová vyvolali búrku nevôle aj v americkom Senáte, kde Putina označili za bezohľadného vraha.
Havlíček za rétorickým posunom vidí preskupovanie síl pred americkými medzivoľbami do Kongresu naplánovanými na začiatok novembra. Ruská strana sa podľa neho snaží situáciu využiť a vytvoriť si výhodný kontext na dosiahnutie svojich cieľov – odstránenie Zelenského, neutralizáciu Ukrajiny a získanie bezpečnostných záruk. Kremeľ sa zároveň snaží do procesu vtiahnuť Čínu.
Pauza v sankciách a tlak na Ukrajinu
Havlíček je presvedčený, že Donald Trump si 60-dňovou pauzou v sankciách na ruskú naftu a dízel kupuje amerických voličov na úkor Ukrajiny. Poukazuje pritom na dva paradoxy: Ukrajina presnými údermi vyradila z prevádzky až polovicu ruských rafinérií, preto Rusko musí samo dovážať palivá, a Spojené štáty samy dízel vyvážajú, takže globálne ceny palív neovplyvňuje stav v Rusku.
Zelenskyj podľa Havlíčka správne varuje, že Trump takto dostáva Putina z medzinárodnej izolácie. Vzniká tým podľa neho obrovský kontrast oproti Európskej únii, ktorá v rovnakom čase sprísnila sankčný zoznam o 1600 nových mien a subjektov. Tento krok bol sprevádzaný tlakom na Ukrajinu, aby zastavila údery na ruskú spracovateľskú infraštruktúru.
Starlink, spravodajské dáta a vydieranie
Európania zostali v šoku, keď vysvitlo, že spomalenie systému Starlink zo 450 na 160 dronov nebola technická porucha, ale politické rozhodnutie americkej administratívy. Rovnako šokujúce bolo podľa Havlíčka niekoľkodňové zastavenie poskytovania spravodajských informácií o letiacich ruských raketách. Európa nedisponuje takou satelitnou sieťou ani spravodajskými kapacitami, aby dokázala USA plnohodnotne nahradiť.
Rusko sa podľa Havlíčka nikam neponáhľa, čaká na zimné mesiace a pripravuje sa na útoky proti ukrajinskej energetickej a kritickej infraštruktúre. Na jar budúceho roka potom plánuje presadzovať svoje maximalistické požiadavky z výhodnejšej pozície. Kremeľ podľa neho vyčkáva aj na kľúčové momenty v Európe, napríklad májové prezidentské voľby vo Francúzsku.
Európska vyjednávacia skupina a slovenská izolácia
Európska únia zakladá špeciálnu skupinu vyjednávačov, v ktorej majú byť fínsky prezident Stubb, dánska premiérka Frederiksenová, nórsky premiér Støre, talianska premiérka Meloniová a český prezident Pavel. Havlíček to považuje za formát, ktorý Európa nevyhnutne potrebuje, keďže si nemôže dovoliť nechať o svojej bezpečnosti rozhodovať iných.
Slovensko podľa Havlíčka stojí na opačnom póle a medzi európskymi spojencami požíva najnižšiu úroveň dôveryhodnosti. Poukazuje na výroky premiéra Roberta Fica, že nebude rešpektovať záväzky v rámci článku 5 o kolektívnej obrane. Cesty Fica či Blanára do Moskvy podľa neho podkopávajú spoločnú jednotu, keďže tam nejazdia s európskym mandátom či poverením dohodnutým s partnermi.
Obavy z ruského vplyvu v Bratislave
Havlíček potvrdzuje obavu, že sa Bratislava môže stať novým centrom pre ruskú komunitu a diplomatov s rizikom voľného cestovania po celom Schengene. Kremeľ si podľa neho po posunoch v Budapešti, kde došlo k vyhosteniu viacerých ruských diplomatov, hľadá nových spojencov. Moskva sa dnes orientuje na slovenského premiéra Roberta Fica a bulharského prezidenta Rumena Radeva.
Európske štáty však majú mechanizmy, ako pohyb ruských diplomatov obmedziť, napríklad notifikačné povinnosti pri prechode národných hraníc v rámci schengenského priestoru. Ruskí diplomati podľa neho nemajú požívať výsady voľného pohybu určené primárne pre európskych občanov. Na najbližšie týždne Havlíček predpokladá skôr prehlbovanie eskalácie, pričom Kremeľ bude ochotný sadnúť si k reálnym vyjednávaniam najskôr na jar budúceho roka.
