Iránsky filmár v Prahe: Západ verí jednoduchým príbehom o Iráne. Realita je oveľa zložitejšia
V súčasnej dobe, keď iránsky režim čelí rastúcej kritike a vnútorným protestom, sa o jeho situácii hovorí mnohými spôsobmi. Kaveh Daneshmand, iránsky filmár žijúci v Prahe, predostiera svoj pohľad na zložitosti, s ktorými sa jeho krajina vyrovnáva. Zatiaľ čo niektorí Iránci v diasporách oslavujú vojenské zásahy, Daneshmand varuje, že bombová vojna neprinesie žiadnu slobodu, len väčšie utrpenie pre civilistov.
Daneshmand, ktorý v Prahe žije už šestnásť rokov, pôvodne prišiel na štúdium na Prague Film School. Plánoval sa vrátiť domov po skončení štúdia, no kultúrne a osobné väzby ho viazali v Európe. Je organizátorom festivalu iránskych filmov, ktorý sa konal v Česku aj na Slovensku, a dlhodobo poskytoval platformu pre iránsku kultúru. Po masových protestoch a smrti Mahsy Amini, ktorá bola pravdepodobne zabitá bezpečnostnými zložkami, sa však jeho plány zmenili. Prišiel o možnosť návratu do krajiny, ktorú označuje za represívnu.
Kaveh zdôrazňuje, že je možné byť proti režimu a zároveň odmietať vojnu. Vysvetľuje, že vojenské zásahy z Ameriky a Izraela by viedli len k ďalšiemu rozvratu a zničeniu iránskej spoločnosti a jej kultúrnych hodnôt. Je presvedčený, že zmena musí prísť zvnútra a mala by byť vedená samotnými Iráncami, nie externými zásahmi.
V rozhovore sa Kaveh delí o svoju skúsenosť s iránskou pop-kultúrou, a ako jeho priatelia z Európy, ktorí navštívili Irán, zažili prekvapenia prow hospodárskej pohostinnosti a slobody vyjadrenia, v porovnaní s obrazu, ktorý sa odráža v západných médiách. Pre mnohých zahraničných návštevníkov, ktorí zažili iránsku kultúru, sa stáva znepokojujúcim prekonávať stereotypy o strachu a oppresii, ktoré sú obvykle spájané s touto krajinou.
Daneshmand robí dobrý bod o nejednotnosti iránskej spoločnosti. Nie všetci Iránci odmietajú režim; časť obyvateľstva má stále oporu v islamskej republike. Odpoveď na otázky o demokracii a voľbách v Iráne je komplexná, pretože režim sa nezastavil len pri voľbách, ale skôr vytvoril atmosféru, v ktorej je kritika potláčaná a sloboda vyjadrenia je obmedzená.
Realita je, že Irán má zložitú históriu; jeho obyvatelia si prešli radom ťažkostí vrátane vojen, sankcií a zahraničných zásahov. Daneshmand si myslí, že nezávislosť Iránu je ohrozená stále, predovšetkým kvôli neustálemu zasahovaniu zvonka, a je potrebné zmeniť naratívy, ktoré okolo tejto krajiny vznikli.
Podľa Daneshmonda, iránska diasporická komunita je rozdelená; existujú hlasy volajúce po vojne, ktoré nie vždy reprezentujú väčšinu názorov. Musíme si uvedomiť, že sirotky Západu a predstavy o vojne nezohľadňujú zložitú realitu, s ktorou sa Iránska populácia vyrovnáva. Iránsky režim môže byť represívny, avšak tlak pre lepšiu budúcnosť musí prísť od samotných Iráncov, ktorí dokážu sami zastaviť vojnu, bez externého zásahu, ktorý by mohol viesť len k ďalšiemu krviprelievaniu.
