Opozícia hovorí o ústavnej kríze. Čo hrozí, keď vláda nepredloží vyrovnaný rozpočet
Vláda opakovane nerešpektuje povinnosti vyplývajúce z dlhovej brzdy. Približujeme, čo by sa mohlo diať v prípade, že spor skončí pred Ústavným súdom.
Je to len administratívna vec, podstatné je, aký rozpočet je schválený, povedal po stredajšom rokovaní podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Takto reagoval na otázku, či sa neobáva rozpočtového provizória.
Opozícia avizuje, že sa obráti na Ústavný súd, ak sa vláda rozhodne nerokovať o vyrovnanom rozpočte. Táto povinnosť jej vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, takzvanej dlhovej brzdy.
Vláda tento týždeň poverila ministra financií Ladislava Kamenického, aby predložil deficitný rozpočet. Koaliční predstavitelia hovoria, že na budúci rok chcú odovzdať nižší deficit, ako prevzali. Ústavný zákon vláda porušila v uplynulom roku už dvakrát. Najprv odmietala požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Táto povinnosť vznikla dva roky po schválení programového vyhlásenia vlády, teda 22. novembra 2025.
Vláda napokon Národnú radu požiadala o vyslovenie dôvery a tá tak urobila 18. júna, teda so sedemmesačným oneskorením. K tomuto kroku prišlo až po tom, ako Ústavný súd skonštatoval, že vláda má konať bez zbytočných prieťahov.
„Tak nám Ústavný súd znova povie, že sa mýlime,“ povedal Kaliňák s tým, že si nemyslí, že by hrozilo rozpočtové provizórium.
Ďalšou povinnosťou vlády bolo predstaviť oficiálny dokument, v ktorom by vysvetlila, ako chce dosiahnuť ozdravenie verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukázala, že túto povinnosť si vláda zatiaľ nesplnila.
Prečo by vláda mala zostaviť vyrovnaný rozpočet?
Verejný dlh je vysoký a presahuje všetky sankčné pásma stanovené v dlhovej brzde. Povinnosť zostaviť rozpočet bez deficitu je pre tento rok stanovená v prípade, ak dlh prekročí 49 percent hrubého domáceho produktu (HDP). V skutočnosti bol však vlani dlh 61 percent HDP. Tento rok zrejme presiahne úroveň 64 percent.
