Z brigádničky vedúcou predajne: Príbeh Márie Krchňákovej
Do COOP Jednoty prišla Mária Krchňáková na brigádu bez ambície viesť ľudí. Pracovné postupy si poctivo zapisovala do zošita, prijímala čoraz väčšiu zodpovednosť a pri každom povýšení bojovala s vlastnými pochybnosťami. Dnes vedie jedinú predajňu potravín v Hrubom Šúre, riadi päťčlenný tím a rozhoduje o sortimente.
Hoci vyštudovala ekológiu, vysnívanú prácu našla v obchode, kde si jej schopnosti všimli skôr, než im sama uverila. Budík jej zvoní každý deň o štvrtej ráno. O hodinu neskôr je už v predajni, kam jej cesta autom trvá sotva 15 minút. Kontroluje dodávky, objednávky a ceny.
V malej obci je COOP Jednota jediný obchod s tradičnými potravinami, preto musí poznať, čo ľudia potrebujú a na čo sú zvyknutí. Jednej zákazníčke pravidelne odkladajú kartón obľúbenej vody, iná si chodí po domáci chlieb. Keď niekto potrebuje mäso alebo pečivo na sobotu, predajňa ho objedná.
„Komunikácia je v obchode kľúčová. Zákazníci sem neprídu iba nakúpiť, prídu sa aj porozprávať,“ prezrádza 37-ročná pani vedúca. Keďže väčšina domácich hovorí aj po maďarsky, každý deň sa naučí od kolegýň nové slovíčka.
Viesť jediný obchod v obci je alchýmia. Mária musí odhadnúť, čo sa predá a v akom množstve. Zo skúseností priniesla bezlaktózové a bezlepkové výrobky, ovčiu bryndzu aj ďalšie novinky. Obnovila mikulášske balíčky a zaviedla darčekové koše na objednávku.
Svoj tím učí pozerať sa na predajňu očami zákazníka. „Keď si to všimnem ja, mali ste si to všimnúť aj vy. Predajňa je moja vizitka, ale aj vaša,“ opakuje kolegyniam.
Dátum, kedy prišla do COOP Jednoty, si pamätá presne – 4. decembra 2017. V Tempe Senec nastúpila na brigádu. Prvý deň začala baliť mikulášske balíčky. Neskôr dostala na starosť pečivo, jogurty aj sladkosti. Vedúca predajne si všimla, že sa rýchlo učí, a ponúkla jej trvalé miesto.
„Mala som veľké šťastie na vedúcu predajne. Juliana Janková je dodnes mojou mentorkou,“ priznáva Mária. Všetky pracovné postupy si zapisovala do zošita, ktorý má poruke dodnes.
Po piatich rokoch v Senci prijala ponuku stať sa zástupkyňou vedúcej v Tomášove. Po roku jej ponúkli vedenie predajne v Hrubom Šúre. Znova mala pochybnosti, ale našli sa ľudia, ktorí jej povedali, že to zvládne.
Zošit odhaľuje aj ďalšiu rovinu Máriinho príbehu. Pochádza z Ukrajiny a vyštudovala ekológiu. V odbore si nevedela nájsť prácu, preto odišla za lepším životom. Najprv pracovala v Rusku v obchode s oblečením, potom v Púchove v mäsokombináte.
„Stále som si hovorila: vydržím ešte do Vianoc, ešte do Veľkej noci, ešte jedno leto. Nakoniec som si po troch rokoch povedala dosť,“ spomína. Chýbal jej kontakt s ľuďmi. Keď sa dopočula o brigáde v Tempe Senec, presťahovala sa a začala odznova.
Slovenčine spočiatku rozumela len čiastočne. „Nestačilo mi počúvať. Musela som veľa čítať, pozerať televíziu a najmä hovoriť. Keď človek mlčí, neposunie sa,“ hovorí. COOP Jednota Galanta jej pomohla s dokumentmi. Z brigádničky sa stala predavačka, vedúca zmeny, zástupkyňa a napokon vedúca predajne.
„Príležitosti prišli a ja som ich prijala ako výzvu. Bola som potešená, že nadriadení vo mne vidia niečo, čo som spočiatku nevidela ani ja sama,“ podotýka.
Na Slovensku našla aj lásku. Pred dvomi rokmi sa vydala za Slováka, s ktorým žijú vo Veľkých Úľanoch. „Už bolo načase začať aj žiť, nielen pracovať. Mám rodinu, zázemie a už na všetko nie som sama,“ priznáva.
„Najprv som prišla za peniazmi, potom za iným životom. Teraz už mám to, čo som chcela. Aj keď som cudzinka a srdcom budem navždy Ukrajinka, cítim sa tu doma a som za to vďačná,“ vysloví krásnou slovenčinou.
Ďalší kariérny postup si neplánuje. Predajňu v Hrubom Šúre chce viesť dobre a rozvíjať ju podľa potrieb zákazníkov. „Môj sen je, aby som v COOP Jednote pracovala až do dôchodku.“
